Vo štrtok som pomaly, ale iste strácala hlas. No čo bola ale súťaž, takže som sa ešte pekne v "ľahších" kostýmikoch popreháňala po javisku a vďaka "skvelej" organizácii aj po vonku. Ale vydržala som, vyhrali sme, a nadruhý deň som šla pekne krásne do školičky.
To som už skoro bez hlasu vydržala celých 6 hodín v škole. A pekne krásne som šla poobede na pohotovosť, nech mi dá dáke lieky. Však okrem miernej teploty a miernej strate hlasu mi nič nie je...no zjavne bolo.
A tak som v noci zo soboty na nedeľu o 00.00 pekne naklusala do nemocnice, lebo som dýchala asi tak, že som si musela dávať pozor, aby som poriadne zhlboka dýchala, aby som sa nezadusila. A tak kedže sme si mysleli, že detská pohotovosť je do 21.00, šla som rovno na detské do nemocnice. Lenže z tadiaľ ma poslali na vrátnicu, že mám ísť na pohotovosť. Na vrátnici ma poslali na dospelácku pohotovosť, ale keďže mám 17, zase z tadiaľ som šla na detskú. Ako dobre, že ani na odpadnutie mi nebolo. A bonus, detskú pohotovosť mala pani doktorka "Stará", pol hodinu kľúče hľadala, potom povedala, že nemá so mnou čo robiť, lebo lekárne sú zatvorené. - Akože čo by so mnou robila, kebyže nie sú? No neriešim.... A potom mi ako prváčka asi 10 minút vypisovala jeden poondiatý papier do nemocnice...Presne o polnoci som stála s doktorom na oddelení a ma prijímali. Zobrali mi 3 ampulky krvi, ale ani nebolelo, čo som sa čudovala... a zdá sa, že mi zabrali tabletky, tak sa mi zlepšilo dýchanie a som aj zaspala. Potom ma sestrička celkom milo zobudila, a dala mi injekciu do zadku. Niežeby boleláááá, niééé. Mňa z toho bolel zadok ešte pol hodinu. Sa mi ešte snívalo, že sa sestričky dohadujú, že mi dajú ďaľšiu injekciu. Som len nervy z toho mala:D Ale predtým som taký mala krásny tlak 120 na 80 čo som v živote nemala.
No čo dodať, najprv som bola na izbe sama, som si užívala. Teraz som na izbe s jednou 4 ročnou, čo má infúzie už 2. deň, ale pritom sa tvári, akoby nemala nič. I keď máva stavy, že chce maminu, ale tak čo čakáte od 4 ročného dieťaťa. Ďaľšia skoro 16 ročná je tu kvôli srdcu - sestričky sa nepretrhnú aby jej rýchlo niečo dali, si počkajú, kým ju to poriadne nebolelo. Však prečo nie. Som v podstate štastný človek. Sestričky sú milé, zle až tak mi nie je, notebook mám, jesť mi dávajú, tak čo=0).
Ešte som zabudla povedať, že moja liečba spočíva v inhalování najprv adrenalínu, a teraz mám dáku novú zmesku=0). Takže si tu ešte pár dní poležím.
Ale už naozaj nemám slov - teda hlasu.
Komentáre
jaaj
'salmonela'